reklama

Keď zomrie pacient..

Počuj, zomrel pacient, ten deduško, určite vieš ktorý..chodila za ním manželka, taka malá žienka. Veľmi príjemná... Je večer a premášľam nad písmenkami mojej kamarátky, kolegyne.. Neviem si vybaviť tvár..meno mi je veľmi povedomé..ale tváre mi akosi splývajú..kde mohol ležať? Na ktorej izbe? Ktorá posteľ? Aha..už si spomínam..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

"Počuj, zomrel pacient, ten deduško, určite vieš ktorý..chodila za ním manželka, taka malá žienka. Veľmi príjemná..." Je večer a premášľam nad písmenkami mojej kamarátky, kolegyne.. Neviem si vybaviť tvár..meno mi je veľmi povedomé..ale tváre mi akosi splývajú..kde mohol ležať? Na ktorej izbe? Ktorá posteľ? Aha..už si spomínam..

Je veľmi ťažké, keď zomrie pacient. Raz, priviezli k nám jedného pána, vo veľmi zlom zdravotnom stave. V terminálnom štádiu. Bola s ním jeho rodina. Manželka. Dve dcéry. Mal okolo 50ky, ale vyzeral aspoň na 70.. Ako len tá choroba dokáže zmeniť človeka. Sledovali sme ho. Dýchal už veľmi ťažko. Striedali sa pri ňom, zakaždým sa niekto bol vyplakať mna chodbe. Najmä dcéry, chodili sa pýtať. Poradiť, ako ho polohovať, kde sa dá zohnať antidekubitárny matrac..Miestami som mala pocit, akoby ani nevedeli o jeho zdravotnom stave, že ich ocino zomiera. Ja viem, možno tomu nedokázali uveriť, prijať to. Nie je to ľahké. Pre nikoho. Človek sa ich snažil povzbudiť. Aspoň trošku.

Bolo už dosť neskoro večer. Manželka vyšla z izby, mala slzy na krajíčku. Dcéry čakali pred oddelením. Že už idú domov. Išla som sa pozrieť na toho pána. Už nedýchal. Vybehla som za kolegyňou, nech zavolá lekára. A aj za manželkou. Možno ešte čakajú na výťah, vravím si. Chceli sme s ňou ešte všetko vybaviť, ušetriť jej cestu, aby sem už nemusela chodiť. EŠte tam stáli. Keď ma zbadala, podišla ku mne. Vedela to. Ona bola s ním keď zomrel. Držala ho za ruku, možno mu šepkala pár posledných slov. Vysvetlila som jej, čo som od nej potrebovala. Chcela som ju poprosiť, či by neprevzala pozostalosť.

"Sestrička, nemôžem. Dcéra to ešte nevie, nedokážem jej to povedať, pricestovala z cudziny, úplne by ju to zložilo.." Zaželala som jej teda úprimnú sústrasť..Naspäť som sa vrátila s čudným pocitom. Kolegyni som vysvetlila o čo ide. Nasledoval rituál. Lekár skonštatoval smrť. Vypísal papiere. My sme sa postarali o pacienta...

Vraví sa, že vždy treba otvoriť okno, aby mohla duša v pokoji vyletieť.. A nikdy nevravieť najlepšie nič.. Len to čo treba..

Neviem čo je na tom pravdy,ale vždy sme to akosi podvedome dodržiavali..


Marcela Šinková

Marcela Šinková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som sestrička..ktorá teraz na chvíľu emigrovala, ani nie tak za prácou ako za láskou.. Zoznam autorových rubrík:  Súkromnétour de okolie /foto/Nezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu