reklama

Každý to prežíva inak...

Každý z nás je iná osobnosť, máme radi rôzne veci, máme rôzne názory, rôzne vlastnosti, rôzne reagujeme na dané situácie a najmä každý sa inak vyrovnáva zo situáciu, keď musí byť či už dobrovoľne, alebo aj nedobrovoľne hospitalizovaný..  A keď je človek chorý, všetko vníma zväčša akosi citlivejšie..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V nemocnici som sa stretla naozaj s rôznymi ľuďmi, osobnosťami. Choroba dokáže človeka strašne zmeniť.
Asi tak mesiac pred mojím odchodom ležal u nás pán. Bol to pacient nepríjemný, ktorý sa správal neadekvátne, a zakaždým keď "zazvonil", verte mi, neišli sme tam s radosťou. Ale, je to pacient, ako každý iný a má právo, aby sme sa k nemu správal slušne. V tomto období v nočnej službe slúžila jedna sestrička, bez ohľadu na to, či bolo pacientov 10 alebo 21. V ten deň bol prijatý aj tento pán. Ráno keď sme striedali kolegyňu, plakala, už nevládala, ani nie tak fyzicky ako psychicky. Celú noc okolo neho lietala. Vždy si našiel dôvod, aby mohol zazvoniť. Či už to bolo, aby mu podala pohár vody, pomoha mu otčiť, zdvihla mu posteľ pod hlavou, alebo ju dala následne nižšie. Doslova buzeroval. Fakt. Ale nemôžete povedať nič. Len so zaťatými zubami znova a znova ísť na tú izbu a spýtať sa čo potrebuje. Bol to pacient, ktorý bol diabetik, bol dialyzovaný, ale dialýza bola vždy ukončená na jeho žiadosť vždy len krátko po začiatku. 
Vlastne si zhoršovani zdravotného stavu zaviňoval sám. Ani na dialýze neboli dva razy nadšení, nakoľko ho museli uprednostniť, a pacienta, ktorý dodržiava dietu a režim dialyzovaného pacienta museli poslať domov. Nohy mal v takom dezolátnom stave, že mu už pomaly odhnívali. Riešením bola jedine amputácia, lebo hrozila sepsa. Ale tá bola riziková, nakoľko mu zlyhávali obličky a bol aj diabetik. Napichnúť mu žilu, odobrať krv bolo neskutočným umením. Napriek tomu všetkému, že bol o svojom stave informovaný, odmietal liečbu. Chcel sa liečiť konzervatívne. Čo však vôbec nedávalo zmysel. Tie rozsiahle a hlboké rany po celých nohách..to proste nebolo možné. Tak odišiel na revers domov. O dva dni sa vrátil. Ale bol to už úplne iný človek. Bez energie, bez chuti do života. Súhlasil už so všetkým čo mu ponúkli, asi by sa upísal aj samotnému diablovi, keby mu pomohol. Ale už nebolocesty späť. Bolo neskoro, a on asi aj vedel, že jeho čas sa kráti. Vtedy vlastne v noci aj zomrel.

Možno to tak bolo pre neho lepšie. Asi sa nevedel zmieriť s tým svojím údelom. Niekto sa s tým dokáže vyrovnať skôr, niekto neskôr, niekto nikdy...

Marcela Šinková

Marcela Šinková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som sestrička..ktorá teraz na chvíľu emigrovala, ani nie tak za prácou ako za láskou.. Zoznam autorových rubrík:  Súkromnétour de okolie /foto/Nezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu