Ako som prišla do veľkého mesta..

Po skončení školy..nielen strednej ale aj nadstauby, som chcela ísť pracovať do veľkého mesta :o))
7 rokov na jednej škole myslím vraví asi za všetko. Niežeby tie nemocnice v okolí neboli zaujímavé, ale povedzme si to tak ako to je, chcelo to zmenu..

Ešte som stihla krásnu dovolenku s priateľom a potom hurá do práce. Najprv sa však ubytovať na miestnu ubytovňu, nemám to síce ďaleko, ale tie spoje sú také, že pre pre človeka pracujúceho o 7.00 do 19.00 a naopak je priam nemožné dostať sa domov. Tak ma teda tatinko odviezol aj s nejakými vecami do BA.
Malá izbietka, zatiahnuté závesy..neskôr som pochopila prečo, bolo to kvoli slniečku..už beztak tam bola sauna :o)) Spolubývajúca unavená po ťažkom dni v práci..predstavili sme sa..prehodili zopár slov..a napokon sme s rozhovorom skončili dosť neskoro v noci. Zaspávalo sa mi ťažko. Mala som trému. Zajtra nastupujem. To nebude ako na praxi. Bála som sa.

Ráno zazvonil budík. šla som skorším autobusom. Nerada niekam meškám. Dorazila som. Srdce mi bilo ako zvon. čakala som na vrchnú sestru. Keď prišla, vysvetlila mi čo bol treba, zaviedla na oddelenie, predstavila a bolo..
Mala som čudný pocit. Všetko bolo také iné. Tak som sa tam len "motala" s maximálnym pocitom zbytočnosti. Ešteže som mala ísť na to školenie OBP, vravela som si. Po návrate zo školenia na oddelenie som sledovala, čo a ako sa robí. Pomohla som s čim sa dalo. A dúfala, že už o chvíľu padne..
Bol to piatok. Išla som domov so zmiešanými pocitmi, bolo mi akosi zvláštne.

Ešte som mala asi dve ranné služby a potom už 12 hodinové. S tou istou babou, ktorá ma zaúčala. Sem tam ma ktosi postrašil, že je prísna. Aj som sa troška bála. Ale skôr som typ, čo sa radšej dva razy spýta predtým než niečo urobí. Snažila som sa, a kolegyňa bola, vlastne stále je super. Veľa ma naučila, začo jej patrí vďaka. A mysím, že časom som sa do toho aj dostala. Práca ma bavila. Áno, sú aj dobré aj zlé služby, ale vtedy boli fajn.
Počase som sa tam teda aklimatizovala a spoznávala zákutia práce v nemocnici, učila sa stále pre mňa nové a nové veci. Vtedy sa potvrdili toľkokrát vyslovené slová o tom, že realita je úplne iná ako štúdium.
Ale tak to asi býva..

Som rada, že som začala práve tam..mám pekné spomienky :o))