reklama

Taká malá rekapitulácia...

Už je je to týždeň, čo sme sa vrátili z krátkej jedenásťdňovej dovolenky na Slovensku. Bolo to fantastické, byť zasa doma, s rodičmi, priateľmi.. Snažila som sa za ten čas stihnút toľko vecí.  Ale musím byť spokojná.  Podarilo sa mi takmer všetko, čo som považovala za dôležité..

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Obrázok blogu

Obehať lekárov a absolvovať preventívky sme s priateľom považovali za jednu z najdôležitejších vecí..tak sme sa s dávkou trpezlivosti rozhodli stráviť hneď nasledujúci deň po prílete na Slovensko v miestnej NsP. Bol to pondelok, ja som sa necítila najlepšie, takže aj nejaké odbery, no a vo štvrtok som sa mala zastaviť po výsledky a tak.. Nič hrozné to nebolo, ale dostala som nejaké lieky.

Najviac času som sa snažila asi straviť s rodinkou. Posedieť si s maminkou a ocinom len tak popoludní pri káve, porozprávať sa.. Zasa som sa zabehla do toho domáceho kolobehu. Zžila s radosťami a problémami, ktoré doma sú. Tá super atmosféra, ktorá doma je..mi niekedy veľmi chýba.
Navšívila som sesternicu a ich malinkú princeznú Janku. Za tie dva mesiace, čo som ju nevidela sa z nej stalo také šidlo. Tá veru dokáže človeka unaviť. Ale aj keď toho času s ňou nebolo až tak veľa, stál za to. :o)

Boli sme omrknúť Trnavský jarmok..a neodolali sme fantastickej cigánskej. Stretla som sa s kamoškou, ktorá mala zasa niečo väčšie bruško a celá žiarila. Posedeli sme s priateľmi na pivku a cestovali posledným nočným vlakom domov. Samozrejme bol plný alkoholom opojenej mládeže. Dokonca výpravca odmietol vlak vypraviť. A náš anglický priateľ, ktorý to všetko absolvoval s nami bol z toho dosť vedľa. Fotil a fotil. Bol fakt fascinovaný... :o))

Cez víkend sa nám podarilo vypadnúť za známymi do Ba. Skolaudovať nový bytík, príjemne posedieť pri fľaši vínka a vypočuť si príbeh o tom ako to je teda s tými ich zásnubami a dátumom sobáša. A fakt to bol veľmi príjemne strávený večer. Ako už dávno nie. S priateľmi je paráda. človek začína pociťovať ich neprítomnosť až keď je na stovky kilometrov vzdialený. Áno, je internet, posielame sms-ky. Ale je to akési iné, ako keď si popoludní cinkneme "tak kde sa večer stretneme?".

Bola som sa pozrieť v mojej práci. Vlastne už bývalej. Bolo to už však také iné. Porozprávali sme sa. Pýtali sa ako sa mám, čo tam v tom Anglicku robím. A s povzdychom, ako len dobre, že som odišla. Je to tam strašné. Myslím počet sestričiek. čím ďalej menej a menej. A pacientov? Stále viac a viac. Cez prázdniny bolo jedno oddelenie chirurgie zatvorené. Zvykne sa to, aj kvôli dovolenkám. A predsa na prázdniny nebýva až toľko plánovaných výkonov ako cez rok. Lenže teraz ho mali niekedy otvárať. A čo myslíte koľko sestričiek to bude ťahať? No 5 na jedno oddelenie. 30 lôžkové. Viete si predstaviť ten rozpis služieb? /CD CD N - CD CD N -/
A ako dlho sa to dá takto ťahať? Neviem. Bolo obdobie keď sme takto veľa pracovali.
Ale nám, ktoré sme bývali na ubytovni to bolo v podstate jedno. Do roboty, z roboty, vyspať, do roboty, z roboty, vyspať.. Ale čo tie babenky, ktoré majú doma rodiny a musia dochádzať? A poviem Vám teda, že tam ostali veru zväčša len také.. Fakt nezávidím.. Niečo mi vraví, že možno som aj dobre spravila, že som odišla, aj keď srdiečko sa mi veru riadne rozbúchalo, keď som stála pred oddelením..

A stretla som sa aj s mojou spolubývajúcou. Píšeme si mailíky a tak keď sa dá, ale znova sa stretnúť a pokeceť, bez toho by som snáď ani nepoletela späť do Anglicka. :o)) A zatiaľ ma nikto nenahradil /na ubytovni/ aj keď istý čas to tak vyzeralo, že sa k nej niekto nasťahuje. :o)) Myslím, že sme sa príjemne pozhovárali. A s takým príjemne zvláštnym pocitom som v podvečer opúšťala hlavné mesto..

A znova, pobaliť sa..myslieť na všetko na čo nesmiem zabudnúť, čo budem potrebovať a zároveň sa zmestiť do 20kg. To je jeden z mojich najväčších problémov, ale zvládla som to. Posledná rozlúčka, objatia, slzy.. Na letisko nás odviezol priateľov ocino. Let samozrejme meškal..ale nad tým sa už nerozčuľujem. Neznášam to nekonečné čakanie..to človeka tak neskutočne ubíja.. Ale dočkali sme sa. Pospala som si v lietadle. Potom aj tri hodinky v aute..a potom aj v postielke.

Je to taký zvláštny pocit byť zasa tak ďaleko...







Marcela Šinková

Marcela Šinková

Bloger 
  • Počet článkov:  16
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som sestrička..ktorá teraz na chvíľu emigrovala, ani nie tak za prácou ako za láskou.. Zoznam autorových rubrík:  Súkromnétour de okolie /foto/Nezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu